Tak treba antibiotiká doužívať do konca alebo nie?

Aj ku mne sa dostal článok z časopisu British Medical Journal, v ktorom britskí vedci radia pacientom prestať užívať antibiotiká, „keď sa už cítia lepšie“.

Môžeš sa cítiť lepšie, keď ti klesne horúčka.

Keď ťa prestane šialene bolieť ucho.

Alebo keď sa zmierni tvoj dráždivý kašeľ a ty sa po 3 dňoch konečne vyspíš.

No znamená to, že si už vyliečený? Stačí to na to, aby si prestal užívať antibiotiká?

Diskusiu o užívaní antibiotík naštartovala seriózna vedecká štúdia

V analýze britských vedcov v serióznom lekárskom časopise British Medical Journal (BMJ) experti navrhli, aby pacienti prestali užívať antibiotiká „keď sa už cítia lepšie“.

A aby teda nedoužívali celé balenie antibiotík, ktoré im predpísal lekár.

Táto informácia sa začala šíriť internetom rýchlosťou blesku.

Prečo?

• možno preto, že ľudia milujú senzácie?
• možno preto, že v oblasti antibiotickej liečby sa už dlho nič nového nedialo?
• možno je v tom aj trochu škodoradosti, že aj lekári sa môžu mýliť?
• a možno je to dnes tak obľúbená móda búrania mýtov…

Ako to teda je?

Mení sa pravidlo doužívať antibiotiká do konca?

Stále platí, že antibiotiká sú jedinými účinnými zbraňami v boji so závažnými bakteriálnymi ochoreniami.

“Vďaka” ich nadmernému a nesprávnemu užívaniu stúpa riziko antibiotickej rezistencie (odolnosti baktérií na antibiotickú liečbu).

Vývoj nových, účinnejších antibiotík je pre časovú aj finančnú náročnosť pomalší ako by sme potrebovali.

Preto každá nová informácia vo svete antibiotík pôsobí ako riadna senzácia.

Jedna lastovička leto nerobí

V prvom rade vo vede a výskume platí staré známe, že „jedna lastovička (v našom prípade jeden článok) leto nerobí“.

Britskí experti iba naznačili, že je potrebné sa zaoberať touto témou detailnejšie, diskutovať o nej.

Potrebné je naplánovať a uskutočniť spoľahlivé výskumy, ktoré ich návrh „užívať antibiotiká kratšie, ako doteraz“ podporia, či zmietnu zo stola.

Len na základe tejto jedinej analýzy sa aicky nezmenia a ani nemôžu zmeniť zaužívané (odporučené odborné postupy) v antibiotickej liečbe.

Aká je definícia pojmu “cítiť sa lepšie” ?

Minule som pacientovi s bolesťami hrdla navrhla, že keď sa bude mať lepšie, nemusí prísť ku mne na kontrolu.

A on sa ma opýtal: “A ako budem vedieť, že sa mám lepšie?”

Vtedy sa mi jeho otázka zdala vtipná.

Ale zisťujem, že pacienti v tom nemajú úplne jasno.

Pojem „keď sa cítiš lepšie“ je subjektívny.

Jasné, nikto nie je v tvojej koži.

Iba ty sám.

Iba ty vieš, ako sa cítiš.

“Cítiť sa lepšie” však nie je dostatočný dôvod, aby si prestal užívať antibiotiká.

O tom som sa už veľakrát presvedčila v mojej praxi všeobecného lekára.

Napríklad, keď tehotná pacientka so zápalom obličky prestala po 3 dňoch užívať antibiotiká.

Zápal sa jej vrátil s ešte väčšou intenzitou a ona skončila v nemocnici.

Ohrozila tým nielen seba, ale aj svoje bábätko.

Veľakrát som sa o potrebe doužívania predpísanej dávky antibiotík presvedčila aj u pacientov so streptokokovou angínou, ktorým sa zdala doporučená 10-dňová liečba penicilínom pridlhá.

Keď sa im zdalo, že sa cítia lepšie a antibiotík stačilo, svojvoľne liečbu ukončili.

Viacerým sa angína vrátila, bolo potrebné užívať ďalšie antibiotiká a niektorí museli dokonca pre zdĺhavý zápal podstúpiť operačné odstránenie mandlí (tonzilektómiu).

„Keď sa cítim lepšie“ nie je diagnostický ukazovateľ 

Pacienti sa mi občas priznajú, že antibiotiká nedoužívali do konca.

Patríš aj ty medzi nich?

Podľa prieskumov je skrátenie doporučenej dĺžky užívania antibiotík najčastejšou chybou, ktorú pacienti robia.

Argument „už je mi lepšie“ pacienti proste milujú.

Asi aj preto expertíza vedcov publikovaná v britskom lekárskom časopise trafila u verejnosti na tú citlivú strunu.

Moje skúsenosti z ambulancie však hovoria, že nie je pacient ako pacient.

Iná je dĺžka liečby zápalu pľúc u mladého a zdravého pacienta, iná (dlhšia)  je u staršieho pacienta s cukrovkou, alebo u pacientky s rakovinou prsníka počas chemoterapie.

A ako použiť pravidlo ukončenia antibiotickej liečby, keď sa pacient „cíti lepšie“ u novorodencov a malých detí, ktoré ešte nedokážu vyjadriť, že sa „cítia lepšie“??

Alebo naopak u pacientov s poruchou vedomia, demenciou alebo psychiatrických pacientov?

U pacienta s ťažkou depresiou nie je možné očakávať, že sa „bude cítiť lepšie“ ani po mesiaci antibiotickej liečby…

Rozdiely vo vnímaní pocitu „cítiť sa lepšie“ sú však aj medzi normálnymi dospelými ľuďmi.

Individuálne rozdiely treba brať do úvahy: niekto má poruchu funkcie obličiek, niekto pečene, iný cukrovku, ďalší užíva lieky na potlačenie imunity.

Prečo zostáva pravidlo o doužívaní antibiotík zatiaľ nemenné?

Ak užívaš antibiotiká, tie postupne zabíjajú baktérie.

Čím dlhšie ich užívaš, tým väčšia je pravdepodobnosť, že baktérií zostane nula.

Samozrejme, že ako posledné zabiješ tie najodolnejšie baktérie.

Ak antibiotickú liečbu ukončíš príliš skoro – skôr ako sú zabité všetky baktérie –  bude oveľa ťažšie poraziť ich, keď sa začnú opäť množiť.

A začínajú tie najodolnejšie, ktoré vďaka nedoužívaniu antibiotík prežili.

Okrem využívania antibiotík v liečbe ľudí treba brať do úvahy aj spotrebu antibiotík v poľnohospodárstve a v potravinárskom priemysle.

V týchto dvoch oblastiach sa ročne spotrebuje viac antibiotík ako u ľudí.

Nezanedbateľný je aj fakt, že v mnohých krajinách sveta, napríklad v Indii alebo v neďalekom Turecku,  je možné antibiotiká si jednoducho kúpiť, ako lentilky…

Aj napriek mediálnym kampaniach a osvete sa aj v našich končinách bežne stretávam so situáciou, že sa nespotrebované antibiotiká „požičajú“ príbuzným, či priateľom.

Lekári na celom svete už desaťročia informujú pacientov o potrebe doužívania celého predpísaného balenia antibiotík.

Toto pravidlo sa nateraz nemení.

Ak ponúknu seriózne výskumy v budúcnosti presvedčivé dôkazy o opaku, nie je vylúčené, že dôjde k jeho zmene.

Tento proces sa nazýva Evidence based medicine – na dôkazoch založená medicína.

Tento princíp je v súčasnej medicíne štandardom.

Rezistencia na antibiotiká je reálnou hrozbou  

V článku britských vedcov sa uvádza, že zbytočne dlhé užívanie antibiotík zvyšuje riziko bakteriálnej rezistencie.

Súhlasím s autormi v tom, že nadužívanie antibiotík zvyšuje bakteriálnu rezistenciu a v budúcnosti hrozí neúčinnosť antibiotík.

Pri niektorých ochoreniach však existujú presvedčivé dôkazy o tom, že opak je pravdou.

Typickým príkladom je tuberkulóza, pri ktorej predčasné ukončenie liečby vedie k nárastu rezistencie.

Novodobým problémom je fakt, že pri užívaní antibiotík lieky nepôsobia len na baktérie, ktoré potrebujeme zlikvidovať.

Pôsobia aj na baktérie, ktoré sa bežne nachádzajú na našom tele, či v našom tele  (Staphylococcus aureus na koži, Escherichia coli v čreve).

Aj tieto baktérie sa počas užívania antibiotík prispôsobujú podmienkam, v ktorých žijú a robia všetko preto, aby prežili, vrátane tvorby odolnosti (rezistencie) na antibiotiká – to všetko v prirodzenej snahe prežiť za každú cenu.

Čím dlhšie sú vystavené pôsobeniu antibiotík, tým je pravdepodobnejšie, že si rezistenciu vytvoria.

S autormi článku sa dá súhlasiť aj v tvrdení, že doposiaľ sa uskutočnilo len minimum vedeckých výskumov, pokiaľ ide o ideálnu dĺžky užívania antibiotík pri rozličných ochoreniach.

Táto ideálna dĺžka je rôzna aj medzi jednotlivými pacientmi.

Zorganizovať výskum, v ktorom by sa skúšalo, či trojdňová liečba ťažkého zápalu pľúc stačí alebo nie, sa považuje za nanajvýš neetické !

A teda nerealizovateľné.

Dopracovať sa k presvedčivým dôkazom preto nebude krátka a už vôbec nie ľahká cesta.

Ako zistiť či mám ešte užívať antibiotiká?

Autori článku uverejnenom v British Medical Journal navrhujú, aby si pacienti užívajúci antibiotiká nechali v nemocnici vyšetriť hladinu prokalcitonínu, ktorý je spoľahlivým ukazovateľom úrovne zápalu v tele.

Toto vyšetrenie je možné aj na Slovensku, ale robí sa len u hospitalizovaných pacientov so závažnými infekciami.

Ani všeobecný lekár v ambulancii však nemá prázdne ruky.

Výborným pomocníkom je vyšetrenie úrovne zápalu v krvi pomocou CRP (C-reaktívneho proteínu).

Tento parameter je ľahko dostupný a bežne ho používame nielen na diagnostické odlíšenie, či ide o vírusový alebo bakteriálny zápal, ale aj na monitorovanie účinku antibiotickej liečby.

Viac o CRP sa môžete dozvedieť TU

Ako sa dnes vyznať v spleti senzačných medicínskych informácií? 

Myslím si, že uvedený článok publikovaný v BMJ je pre bežného pacienta zbytočne mätúci…

Úprimne – kto z vás si ten článok prečítal celý?

Všetkých zaujala jediná veta vytrhnutá z kontextu, pretože bola senzáciou.

Ako všeobecný lekár budem šťastná, ak sa zmenia zaužívané pravidlá (Odporučené odborné postupy).

A ja budem predpisovať mojim pacientom menej antibiotík a oni ich budú užívať kratšie.

Dovtedy však moje správanie, pokiaľ ide o predpisovanie antibiotík určite nezmením.

Pre bezpečnosť mojich pacientov, aj z medicínsko-legislatívnych dôvodov.

V prvom rade, skôr než antibiotiká predpíšem, budem (tak ako predtým) prísne zvažovať, či je vôbec potrebné ich predpísať.

Budem sa aj naďalej snažiť vyhnúť zbytočnému užívaniu antibiotík.

A ak výskum dokáže, že je možné liečbu antibiotikami skrátiť a odporučené postupy budú aktualizované a ja ich budem rešpektovať.

Recept je jednoduchý: Dôveruj svojmu lekárovi!

ANKETA

známe osobnosti mi takto odpovedali na otázku o ich vzťahu k antibiotikám:

Silvia Kľúčiková, redaktorka Topky.sk

Ja osobne sa vo všeobecnosti liekom snažím vyhýbať a užívam ich len vtedy, keď je to už naozaj nevyhnutné. V prípade antibiotík ale verím lekárom a keď mi ich predpíšu, tak ich aj užívam. Nebudem klamať, nie vždy som všetky antibiotiká doužívala do konca ich balenia. Človek si myslí, že keď sa cíti trochu lepšie, tak už lieky nepotrebuje… Čo je, samozrejme, hlúposť.

Lukáš Frlajs, herec a youtuber

Vzťah mám k antibiotikám taký, že keď je naozaj veľmi zle, idem k doktorke, aby mi niečo dala. Raz za rok, raz za dva.

Užívam antibiotiká dovtedy, kým nie som fit. Do konca balenia? Nie, väčšinou asi nie.

Ing. arch. Radoslav Herda, predseda správnej rady občianskeho združenia Slovenský pacient

Ja si nepamätám kedy som bral antibiotiká. Vôbec. 20 rokov?

Ale dobral by som ich, keby som ich užíval.

MUDr. Peter Lipovský, všeobecný lekár pre dospelých, Bratislava:

Antibiotiká užívam iba vtedy, keď je to nevyhnutné a nedá sa už inak.

Áno, vždy doberiem celé balenie antibiotík.

Štefan Šprocha, dramaturg Telerána TV Markíza

Keď bolo treba, nikdy som sa nebránil antibiotikám. Dávam si však pozor, ktorý druh mi predpisuje lekár, pretože nie všetky znášam bez problémov.

Antibiotiká užívam podľa odporúčania lekára. Ak sa objavia nečakané ťažkosti, telefonujem mu a radím sa s ním, čo ďalej. Ak liečba prebieha bez komplikácií, užijem celé balenie, do konca. Po liečbe antibiotikami sa snažím stravu obohatiť probiotikami.

Jana Kopčová, redaktorka časopisu Moja psychológia:

Našťastie antibiotiká neužívam často. Ale je pravda, že veľmi premýšľam, či ich nasadiť. Hlavne, čo sa týka mojej 3- ročnej dcérky. Avšak mám výhodu, že dôverujem mojej obvodnej lekárke a aj pediatričke. Dôvera v lekára je podľa mňa základ. Keď viem, že nasadí antibiotiká, len keď to je naozaj potrebné, nemám dôvod jeho odporúčanie spochybniť. Vždy si poviem, že objavenie antibiotík bolo jedným z prelomových počinov vedcov a ak sa užívajú s rozumom, treba ich vnímať pozitívne. Nikdy mi ani nenapadlo nedobrať antibiotiká do konca.

A aký je tvoj názor? Napíš mi do komentáru 🙂

Autor

MUDr. Jana Bendová

Všeobecný lekár pre dospelých

Naposledy online

• Články2024.02.18Ako prebieha poradenstvo pri zmene životného štýlu?
• Články2024.02.15Chudnutie pod dohľadom lekára je veľmi žiadané. Profesionálov je ale málo.
• Články2024.02.12Ako sa správne pripraviť na telesnú analýzu bioimpedančnou váhou?
• Články2024.02.11Ako zdravo schudnúť v dnešnom uponáhľanom svete ?