Mozgová porážka u tehotnej Alžbetky

Dnes urobím výnimku.

Moja hlavná hrdinka nebude mať vymyslené meno.
Jej pravé meno je Alžbeta Husarovič.
A ja ju neskutočne obdivujem.

Namiesto toho, aby svoj príbeh tajila, nemá problém rozprávať o ňom.
Namiesto toho, aby sa skrývala, nemá problém zverejniť svoje skutočné fotky.
Ľudia ju totiž kontaktujú a chcú sa s ňou stretnúť, aby ju videli.

Aby videli, že vie chodiť.
Že vie rozprávať a že sa dokáže usmiať.
Pretože Alžbetka je po mozgovej porážke a tá zloží na lopatky aj silného človeka.
Mnohí porážku neprežijú.
A mnohí z tých, ktorým porážka skrížila životnú cestu zostane ochrnutá, nevládna a odkázaná na pomoc druhých…

Príbuzní pacientov po porážke si ju chodia doslova obzerať.
Aby sa na vlastné oči presvedčili, že je možné vrátiť sa po porážke do normálneho života.

Trochu štatistiky

Cievna mozgová príhoda (porážka) postihne ročne až 11-tisíc Slovákov.
Približne tretina z nich zomiera. To je dvakrát viac ľudí ako zomrie na srdcový infarkt.
Tretina ľudí sa po rehabilitácii vracia späť do života.
A posledná tretina zostane zdravotne ťažko postihnutá a odkázaná na pomoc druhých.

Hrozivý je fakt, že pribúdajú mladí pacienti vo veku od 20 do 44 rokov.
V roku 2016 ich na neurologických oddeleniach liečili 289, v roku 2017 ich počet narástol na 341 !

Je nesmierne dôležité porážku včas rozpoznať a začať okamžite liečbu.
Pretože je dokázané, že čím skôr dostane pacient liečbu, tým je jeho výsledný stav lepší.

Alžbetkin príbeh

Alžbetka začínala svoju kariéru ako advokátska koncipentka.
Vo veku 28 rokov otehotnela a tehotenstvo prebiehalo do 10. týždňa úplne bez problémov.
Chodila naďalej do práce, no v ten nešťastný deň sa cítila unavená.
Necítila nič viac, len veľkú únavu.
Až tak, že nedokázala v práci za počítačom ani myškou kliknúť.
A tak sa rozhodla odísť z práce skôr.
Na parkovisku dezorientovaná bezradne hľadala v kabelke kľúče  od auta a (našťastie) ich nevedela nájsť.
Zavolala manželovi a požiadala ho, aby pre ňu prišiel. Teda ona si myslela, že ho požiadala.
Manžel však v mobile počul len nejasné huhňanie, nerozumel ani slovo.
No pochopil, že sa deje niečo vážne, vyzdvihol ju a okamžite odviezol do nemocnice.

Keď dorazili na centrálny príjem už nedokázala stáť a tak ju musel odniesť na rukách.

Po vyšetreniach a stanovení diagnózy na magnetickej rezonancii ju okamžite hospitalizovali na JISke.

alzbeta husarovic, porazka.sk
Alžbeta Husarovič

V nemocnici

“Pamätám sa, ako za mnou bola celá rodina.” rozpráva Alžbeta.
Plakali a ja som nechápala prečo. Manžel sa ešte ako-tak držal, no neskôr mi prezradil, že mu tiež nebolo všetko jedno.
Plakali, lebo videli to, čo som ja nevidela, necítila a ani si to neuvedomovala…
Z viditeľných prejavov to bol najmä ovisnutý kútik úst. No to by bol ešte najmenší problém… ”

Ochrnula. Jej pravá polovica tela bola úplne nehybná.
Nedokázala rozprávať, čítať, ani písať.
Prišla o krátkodobú pamäť.
Dokázala len prikývnuť hlavou na súhlas alebo zavrtieť hlavou na znak nesúhlasu.
A to sa jej veľmi zišlo….

Pár hodín po príhode totiž za ňou prišla lekárka s už vypísanými papiermi na prerušenie tehotenstva.
Stačilo len podpísať…
No Alžbetka dokázala len pokrútiť hlavou, že nesúhlasí.
Našťastie…
Dcérka sa totiž narodila úplne zdravá 🙂

Ako malé dieťa

“Po pár dňoch v nemocnici za mnou prišla po prvýkrát logopedička.” pokračuje v rozprávaní Alžbeta.
“Priniesla papier, kde bolo niekoľko obrázkov – lopta, pero, žirafa a požiadala ma, aby som jej ukázala pero.
No ja som namiesto pera ukázala na loptu 🙁 a ešte som sa v duchu začudovala, prečo mi dávajú úlohy pre deti…
Ja som vlastne až do odchodu z nemocnice ani len netušila, čo sa to vlastne so mnou stalo.”

Krok za krokom

Nakoľko jej mozog bol ešte mladý a schopný rýchlej regenerácie, jej zdravotný stav sa rýchlo zlepšoval.
Na tretí týždeň pobytu v nemocnici už dokázala zatelefonovať manželovi. Tomu od šťastia až slzy vyhŕkli.
Učila sa všetko od znova – vyslovovať hlásky, slabiky, postupne slová a nakoniec aj vety.
Keď už vedela tvoriť vety zistila, že jej chýba slovná zásoba.

Rehabilitovala.
Krok za krokom.
Každý deň bol lepší a lepší.
V nemocnici strávila nakoniec 7 týždňov.
A pri odchode z nemocnice už dokázala kráčať po vlastných.

Po príchode domov

“Končatiny mi nefungovali tak, ako by mali a reč bola nedobrá.
Preto som sa dohodla s logopedičkou, aby ma učila doma.
Chodila za mnou 7x do týždňa celý rok.
Každý deň so mnou hodinu pracovala.
Bola skvelá.
Dávala mi úlohy, ktoré rozvíjali jednotlivé časti mozgu.
Od porekadiel, cez prirovnania a úlohy na krátkodobú pamäť, dokonca ma nútila spievať 😉 ”

“Aj vďaka tejto úžasnej logopedičke som sa rozhodla pomáhať ľuďom aj ja.”

Alžbeta na sebe neustále pracovala. Nevzdávala sa.
Našla si rehabilitačné centrum:
Bolo síce súkromné a za rehabilitáciu musela platiť, ale bolo výborné.

alzbeta husarovic, porazka.sk
Na dvore s deťmi

Na dne

Alžbetka tvrdí, že je dnes rada, že musela siahnuť na dno.
Je rada, že tým celým prešla, pretože vie lepšie pochopiť ľudí, ktorí majú porážku za sebou.
Jej snom bolo stať sa advokátkou.
A hoci veľmi zvláštnym spôsobom, jej sen sa splnil.

Dnes je advokátkou ľudí, ktorí utrpeli porážku.
Namiesto toho, aby na nepríjemnú udalosť zabudla, urobila opak.
Svoje osobné skúsenosti pretavila do zmysluplnej práce.
Založila občianske združenie Porážka.sk a tak pomáha ľuďom po porážke.

“Podľa mňa je najdôležitejšie to, aby sa pacient po mozgovej príhode sám chcel “vrátiť do života”.
Nestačí, že to chce rodič, manžel, manželka, alebo deti aby sa ich rodinný príslušník uzdravil.
To on sám musí chcieť žiť, nielen prežívať.

Ja chcem ľudí motivovať.
Motivovať, aby mali chuť na sebe pracovať, tak po fyzickej ako aj po psychickej stránke”

Kritika

Zdravotné poisťovne preplácajú pacientom po porážke iba 45 minút logopédie týždenne a asi 3 týždne rehabilitácie.
To je ozaj príliš málo.
Preto sa občianske združenie Porážka.sk rozhodlo pomáhať ľuďom aj v tomto smere – organizovať skupinovú logopédiu aj rehabilitáciu.

Sen

Alžbetka má sen – založiť centrum, ktoré by sa komplexne staralo o ľudí po porážke.
Kde by im pomáhali fyzioterapeut, logopéd aj psychológ.
Kde by bol priestor na cvičenie, aj skupinové stretnutia.

Ja Alžbetkinmu snu verím, podporujem ho a veľmi jej držím palce !

Ak sa chceš dozvedieť viac o ľuďoch, ktorých porážka neporazila a rozhodli sa svoje príbehy vyrozprávať, nech sa páči:

Príbeh mojej pacientky Evky nájdeš tu.

Príbeh Richarda Fidesa, bývalého hovorcu Orange Slovensko a ministerstva spravodlivosti, ktorý utrpel porážku vo veku 30 rokov nájdeš tu.

V jednom z TED rozhovorov lekárka Jill B. Taylor, ktorá si porážku tiež okúsila na “vlastnej koži” úžasne rozpráva o tejto skúsenosti: Ako porážka priniesla Jill B. Taylorovej osvietenie

Ak sa Ti článok páčil neváhaj ho lajknúť a zdieľať.

Sleduj webstránku alebo Facebook Občianskeho združenia Porážka.sk

Ak si myslíš, že by Tebe alebo niekomu blízkemu mohlo občianske združenie Porážka.sk pomôcť, kontaktuj ich.

A ak chceš občianskemu združeniu pomôcť Ty, ozvi sa priamo Ažbetke: alzbeta@porazka.sk

Share your thoughts

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.